Začalo to ako z trháku…
Dobré ráno:)
Píšem trošku netradične- ráno.
Dnešný deň začal celkom obyčajne. Ťažké vstávanie ráno, raňajky, hygiena a cesta na vlakovú stanicu.
Vlak prišiel, no neodišiel.
Následne po tom ako si všetci cestujúci presvedčení,že prídu načas do školy, práce, priateľmi sa stala vtipná udalosť, zároveň vhodná i na zamyslenie.
Vlak sa rozbieha a bum!. Stojíme. Odrhol sa rušeň i s prvým vagónom a zvyšných 7 vagónov, plných ľuďmi, zostalo stáť na stanici v úžase.
Pomyslel som si len : ,,Slovensko.”
Prekvapení ľudia zostali civieť von z okien, pričom drvivá väčšina sa rozhodla vystúpiť. Najzarážajúcejší bol technik, ktorý prišiel k vlaku s rukami vo vačkoch a zahlásil: ,,Tak skoro nepôjdete!,” samozrejme s úsmevom na tvári a bez akejkoľvek snahy zasiahnuť. Pomyslel som si len: ,,Slovensko.”
Približne po 20 minútach bol pristavený druhý vlak z iného smeru, samozrejme plný a bol problém vôbec nastúpiť.
Osobne nie som prekvapený. Zamýšľam sa len v akom stave sú asi vlaky ŽSR;).
Tento článok píšem na Hlavnej stanici v Bratislave, s úsmevom na tvári.
Prajem Vám pekný deň.
Vlaky ŽSR sú na tom veľmi zle, tak isto aj vlakové stanice. Ráno cesta vlakom – pohodička… cesta späť – starý vlak, myslel som, že padne…
Tak v Blave na stanici by som book nevyťahoval
Úplne v pohode;)